|
Na rozhraní 10. a 11. storočia
sa stáva územie Slovenska súčasťou uhorského štátu na ďalších 1 000 rokov. Uhorský štát mal vôkol mocných susedov, ktorí neradi videli jeho rozvoj. Postupne prichádzali a ničili našu krásnu krajinu vojská nemeckého cisára, českých kniežat i poľského kráľa.
V tých časoch mala už Nitra mocný hrad.
Hrady slúžili v čase vojny ako ochrana svojmu okoliu. Keď sa blížilo nepriateľské vojsko, obyvateľstvo blízkych osád sa načas ukrývalo v jeho priestoroch. Je viac ako isté, že obyvatelia okolia nevyužívali túto ochranu, lebo ich osady neboli v tesnej blízkosti Nitry. Zato však boli dosť blízko nato, aby nielen videli a počuli ako za búrlivých nocí plamene vojnových požiarov pustošili mesto a hrad, ale aj okúsili na vlastnej koži, čo znamená hnev nepriateľa, ktorý musel odísť spod nitrianskych hradieb často bez úspechu a bez koristi.
 Aj keď nie sú z týchto čias priame správy týkajúce sa obce Zbehy, máme predpokladať, že tieto búrlivé dejiny v okolí nitrianskeho hradu boli dejinami aj širokého okolia, vrátane Zbehov.
Nachádzali sa na dôležitej ceste, vedúcej z Balkánu cez Budín, Ostrihom, Nitru na Hlohovec a Trnavu. Odtiaľ proti prúdu Váhu na sever až do Poľska, s odbočkami na Moravu.
Druhá cesta viedla cez Zbehy a Topoľčany na sever, jej odbočka na Trenčín spájala Ponitrie s Považím, od Topoľčian pokračovala na sever do Prievidze a Turca, Oravy a Sliezska.
Častokrát boli obyvatelia Zbehov strnulí strachom, keď sa podľa viditeľnej žiary, dymu z horiacich osád a tiež zo správ utečencov dozvedeli, že sa po niektorej z týchto ciest, ale aj mimo nich, blíži nepriateľské vojsko
  Rozsiahle lesy, ktoré sa rozprestierali okolo obce, stávali sa skrýšou nielen obyvateľstvu, ale aj ich dobytku. Prechádzajúci nepriateľ nešetril opustenú obec, aj keď v nej ostalo niekoľko starcov. Tých pozabíjal, prázdny dom vykradol a podpálil a keď mal čas, prečesal aj okolité lesy, aby v nich pochytal a odvliekol utečencov a odviedol dobytok.
  Ak sa im podarilo ukryť pred nepriateľským vojskom tak, že ich nenašlo a nepochytalo, vracali sa obyvatelia postupne do svojej vypálenej obce, aby ju začali znovu budovať. Skromné domce boli stavané zo surových tehál, kryté slamou alebo šáchorím. Keď prišiel výdatný dážď skôr, ako stačili obnoviť zhorenú strechu, rozmokli a padali celé steny.
  Koľkokrát začínali naši predkovia na spáleniskách nový život ! Veď takých prechodov nepriateľského vojska nebolo málo!!!
Prvá písomná zmienka o Zbehoch je z roku 1156.
Vtedy spomínaná ako osada Jegu a osada Holotka. V tom roku ostrihomský arcibiskup v ostrihomskom kostole postavil a posvätil oltár ku cti blahoslavenej Panny Márie. Na jeho obsluhu ustanovil, aby sa zbor kanoníkov pri ňom denne zišiel pomodliť ranné a večerné nešpory a v sobotné dni spievať omšu o blahoslavenej Panne Márii.
Obec je písomne doložená od roku 1269 ako Izbeg, v roku 1342 ako Ezbeg, v roku 1773 ako Zbehy. Obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, ktoré ju od 16. storočia prenajímalo zemianskym rodinám.
V roku 1598 vpadli do obce Turci a vypálili ju. V roku 1452 patrilo obci 18 usadlostí, v roku 1571 len 17 usadlostí. Obec sa postupna rozrastala. V roku 1715 už mala vinice, 36 domácností a pivovar.
V roku 1787 mala 110 domov a 619 obyvateľov, v roku 1828 mala 90 domov a 628 obyvateľov.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a ovocinárstvom.
Koncom 19. storočia pracovali mnohí na železnici.
Pri nepokojoch v roku 1887 žandári zastrelili 6 ľudí.
V roku 1933 boli individuálne vzbury maloroľníkov proti exekúciám.
Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce.
    Na území obce je archeologicky doložené kostrové pohrebisko zo staršej doby bronzovej a zaniknutá stredoveká osada z 12. storočia s románskym kostolom.
Kostol rímskokatolícky, gotický zo 14. storočia, neskôr prestavaný, oltár renesančný z roku 1615.  Obec leží v juhovýchodnej časti Nitrianskej pahorkatiny, v Nitrianskom kraji, 8 km severozápadne od okresného, krajského mesta Nitry - sídla Veľkej Moravy, 18 km juhovýchodne od Hlohovca - kde bola dobudovaná "Vyhliadka Šianec" a 25 km juhozápadne od Topoľčian - kde sa každoročne koná Topoľčiansky polmaratón.
Obec patrí do kategórie obcí s počtom obyvateľov nad 2 000, súčasťou obce je obec Andač.
V strede obce je nadmorská výška 144 m n. m., v chotári 142 – 239 m n. m. Preteká ňou potôčik Radošinka, ktorý sa vlieva do rieky Nitra.
  vysielač les
Výhodná je poloha z hľadiska dopravy, hlavne cestnej siete. Obec je prepojená v severojužnom smere a spája mestá Trenčín, Topoľčany, Nitra, Nové Zámky a Komárno.
V rámci mesta Nitry sa napája na cestu I. triedy, ktorá spája centrá osídlenia Trnava, Nitra, Banská Bystrica s už vybudovanými úsekmi rýchlostnej cesty.
Obcou prechádza železničná trať Nové Zámky - Nitra - Topoľčany - Prievidza, trať Nitra - Leopoldov a v minulosti Nitra - Radošiná.
V súčasnosti patrí obec do samosprávneho Nitrianskeho kraja, okresu Nitra, regiónu Podzoborského.
Počet obyvateľov má 2195.
Rozlohu 1956 ha. Obecný úrad - starosta je pán Ing. Ivan Habiňák
V obci sa nachádza : predajňa potravín a rozličného tovaru
pohostinstvo
predajňa pohonných látok
zariadenie pre údržbu a opravu motorových vozidiel ambulancie praktického lekára stomatológa ambulancie praktického lekára gynekológa pošta knižnica telocvičňa futbalové ihrisko verejný vodovod sieť plynu vlaková a autobusová zastávka základná škola materská škola štatistický úrad Slovenskej republiky mestská a obecná štatistika
   obecný úrad kostol vstup na ihrisko
|
